4. kapitola - Sedem Potterov
4.
kapitola - Sedem Potterov
Harry vybehol spať do svojej izby
práve včas, aby videl ako auto Dursleyovcov odchádza od domu a vchádza na
ulicu. Na zadnom sedadle, medzi tetou Petúniou a Dudleym videl Dedalusov
klobúk. Auto zatočilo na konci Privátnej cesty, jeho okná sa v práve zapadajúcom
slnku zablyšťali a potom bolo preč. Harry zdvihol Hedviginu klietku, svoj
Blesk, ruksak, naposledy sa rozhliadol po svojej neobvykle upratanej izbe a
potom sa pomaly vydal naspať dole do prijímacej haly, tam si ku koncu schodov
odložil klietku, Blesk a batoh. Rýchlo sa stmievalo a hala bola plná večerných
tieňov. Bolo to zvláštne, stáť tu a vedieť, že odtiaľto odchádza naposledy.
Pred niekoľkými rokmi, keď tu bol sám, zatiaľ čo sa Dursleyovci odišli kamsi
baviť, bola každá hodina samoty výhrou. Vtedy sa tu iba zastavil, keď si
predtým odniesol z chladničky niečo pod zub a potom sa vybral na poschodie
zahrať si na Dudleyho počítači, alebo si zapnúť televízor a prepínať programy
podľa svojej chuti. Keď spomínal na tie zvláštne časy, vyzeralo to skoro, ako
keby spomínal na brata ktorého dávno stratil. „Nechceš sa tu ešte
rozhliadnuť?“, opýtal sa Hedvigy , ktorá stále ešte trucovala s hlavou pod
krídlom, „Už sa tu nikdy neukážeme. Nechceš si zapamätať tie staré dobré časy?
Trebárs táto rohožka. Dudley na nej plakal keď som ho zachránil pred
dementormi. Nakoniec sa ukázalo, že mi za to bol vďačný, veríš tomu? A minule
leto. Keď Dumbledor prešiel cez vchodové dvere.....“ Harry na moment stratil
súvislý prúd svojich myšlienok a Hedviga mu s tým očividne nechcela pomôcť,
stále sedela s hlavou pod krídlom. Harry sa k vchodovým dverám otočil chrbtom.
„A tu, Hedviga“, Harry otvoril dvere do komory pod schodmi. „tu som spával!
Vtedy si ma ešte nepoznala. Páni, ta miestnosť je taká mala, už som na to úplné
zabudol....“ Harry sa rozhliadol na poukladané topánky a dáždniky, spomínal,
ako sa ráno prebúdzal a pozoroval spodnú stranu schodov, ktorú často zdobil
pavúk, alebo dva. To boli tie dni, kedy ešte nevedel nič o svojej pravej
identite, skôr ako zistil, ako jeho rodičia zomreli, alebo aj skôr ako zistil,
prečo sa okolo neho deje toľko zvláštnych veci. Harry si stále pamätal sny,
ktoré ho prenasledovali, dokonca i dnes, zmätené sny plné zelených zábleskov a
raz strýko Vernon takmer nabúral auto, keď ten sen Harry spomenul, aj o
lietajúcej motorke.... Náhle sa odniekiaľ z blízka ozval prázdny kvikot. Harry
sa prudko vystrel a buchol si hlavu o nízky drevený trám. Zaklial ako to
obvykle robil jeho strýko Vernon, dobehol do kuchyne zatiaľ čo si držal hlavu a
vykukol z okna do záhrady. Vyzeralo to, akoby sa temnota i vzduch chveli. A
potom, jedna po druhej, sa začali zjavovať postavy, ako prestalo fungovať ich
zastieracie kúzlo. Celej scéne dominoval Hagrid, ktorý mal na hlave helmu a
okuliare a sedel obkročmo na obrovskej motorke s pripojeným čiernym bočným
vozíkom. Ostatný okolo neho zostupovali z metiel, v dvoch prípadoch dokonca z
kostených, čiernych okrídlených koni. Keď Harry otvoril zadné dvere, vpadol
doprostred, medzi nich. Keď mu Hermiona padla okolo krku, začali jej tiecť slzy
šťastia, Ron ho poklepal po chrbte a Hagrid povedal: „ Šecko dobré, Harry?
Môžeme letieť?“ „Rozhodne.“, povedal Harry a pozeral po všetkých, „ Ale nečakal
som, že vás bude toľko!“ „Zmena plánu.!, zamrmlal Divooký, ktorý držal dva
preplnené vaky a jeho magické oko sa veľkou rýchlosťou otáčalo od tmavej oblohy
k domu a záhrade. „Poďme sa skryť, kým ti to všetko povieme.“ Harry ich
všetkých zaviedol do kuchyne kde sa všetci, smejúci a rozprávajúci sa, posadili
na stoličky, na tetinu lesklo vydrhnutú podlahu, alebo sa opreli o jej čistotou
žiariace prístroje, Ron, dlhý a vychudnutý, Hermiona, so svojimi dlhými vlasmi
zviazanými vo chvoste na chrbte, Fred a George, ktorých úsmevy boli navlas
totožné, Bill hrozne zjazvený a s dlhými vlasmi, pán Weasley, s jeho detskou
tvárou, začínajúcou plešinou a okuliarmi mierne nakrivo, Divooky oblečený v
bojovom, jednooký, s jeho jasne modrým magickým okom rotujúcom v očnej jamke,
Tonksová, jej krátke vlasy mali jej obľúbený jasno ružový odtieň, zašepnutý
Lupin, Fleur, krehká a úžasná s dlhými strieborne blonďavými vlasmi, Kingsley,
holohlavý, so širokými ramenami, Hagrid, s jeho divoko rastúcimi vlasmi a
bradou, zhrbený aby sa nebuchol hlavou o strop a Mundungus Flacher, malý,
špinavý, vyzerajúci ako zbitý pes, s očami sklopenými a so zlepenými vlasmi.
Harryho srdce s pohľadom na nich len kypelo šťastím. Bol za všetkých neskutočne
šťastný, dokonca aj za Mundungusa, ktorého, keď naposledy stretol, chcel
uškrtiť. „ Kingsley, myslel som si, že strážite muklovského premiéra?“ zavolal
cez celú miestnosť. „Na jednu noc sa bezo mňa zaobíde.“ Povedal Kingsley,: „ Ty
si dôležitejší.“ „Harry vieš čo sa stalo?“ povedala Tonksová z posedu na
automatickej práčke a zdvihla na neho svoju ľavú ruku. Blyšťal na nej prsteň.
„Vydala ste sa!“, vykríkol Harry a pozrel na Lupina. „Je mi to ľúto, že si tam
nemohol byť, bolo to veľmi skromné.“ „To je super, gratulu...“ „Dobre, dobre, o
tom si povieme neskôr.“, zaburácal Divooky Moody cez ruch, ktorý vypukol, v
kuchyni nastalo ticho. Moody položil vaky na zem a obrátil sa na Harryho. „Ako
ti Dedalus pravdepodobne povedal, museli sme opustiť plán A. Pius Thicknesse
prešiel na druhu stranu, čo je pre nás veľký problém. S pripojením tohto domu k
Hop-šup sieti, umiestnenie prenášala, alebo asistovanom premiestňovaní sem či
von urobil takmer ten najväčší zločin. To všetko v mene tvojej ochrany, aby
zabránil Veď-vieš-komu sa k tebe dostať. Úplne nezmyselne, pretože to už robí
kúzlo tvojej matky. To čo, v skutočnosti urobil, bolo zabránenie v tom aby sme
ťa odtiaľto dostali bezpečne. A druhý problém je, že stále nie so plnoletý, čo
na tebe zanecháva Stopu.“ „ Ja ne-“ „Stopa, tá Stopa!“ , povedal Moody
netrpezlivo: „ide o kúzlo, ktorým zisťujú magicku aktivitu v okolí mladších ako
sedemnásť, takto ministerstvo prichádza na to, že neplnoletý čarujú! Ak by si,
alebo niekto v tvojom okolí čaroval, aby ťa odtiaľto dostal, Thicknesse o tom
bude vedieť a tým pádom aj Smrťožrúti. Nemôžeme ale čakať, než dôjde k zrušeniu
Stopy, pretože v tej chvíli, keď budeš mať sedemnásť, prídeš o veľkú ochranu,
ktorú máš od tvojej matky. V skratke, Thickensse si myslí, že ťa zahnal do
kúta, v ktorom sa budeš chovať slušne.“ Harry nemohol robiť nič iné, iba
súhlasiť s tým neznámym Thicknessom. „Takže, čo budeme robiť?“ „Použijeme
jediné spôsoby, ako ťa preniesť, ktoré Stopa nedetekuje, pretože pre ich
použitie nie je potrebné použiť akékoľvek kúzla: metly, testraly a Hagridovú
motorku.“ Harry v tom pláne videl trhliny, ale držal jazyk za zubami, aby na ne
mohol Moody prísť sám. „Čo je dôležité vedieť, kúzlo tvojej mamy sa preruší len
za dvoch podmienok: keď budeš mať sedemnásť a ,“ Moody sa rozohnal rukou po
kuchyni,“ tomuto miestu už nebudeš môcť hovoriť domov. Ty, tvoja teta a strýko
ste si dnes v noci zvolili každý inú cestu, čo nakoniec znamená, že už nikdy
nebudete žiť spolu, je to tak?“ Harry prikývol. „ Takže keď teraz odídeš,
nebude už cesty späť a kúzlo sa preruší vo chvíli, keď sa dostaneš dosť ďaleko.
Sme radšej pre to, aby sa prerušilo skôr, ako čakať, než Veď-vieš-kto príde a
zmocní sa ťa vo chvíli keď budeš mať sedemnásť. „Jediná vec, ktorá nám hrá do
kariet, je že Veď-vieš-kto nevie, že ťa dnes v noci sťahujeme. Na ministerstvo
sme vyslali falošnú stopu, myslí si, že ťa nebudeme sťahovať až do tridsiateho.
Ale, stále tu hovoríme o Veď-vieš-kom, takže sa nemôžeme spoľahnúť na to, že by
tomu dátumu uveril. Poveril niekoľko Smrťžrútov, aby v tejto oblasti strážili
oblohu. Keby náhodou. Takže sme vybrali dvanásť domov v okolí, na ktoré sme
uvalili úplné identické ochrany. Teraz všetky vyzerajú ako to miesto, kde ťa
chceme schovať, všetky majú nejaké spojenie s Rádom: môj dom, Kingdleyho dom,
dom Mollynej tety Muriel...... verím že si to pochopil.“ „Áno.“ povedal Harry,
nie úplne pravdivo, pretože stále v celom pláne videl medzeru. „Pôjdeš k
rodičom Tonksovej. Ako náhle budeš v zóne ochranných kúzel, ktoré sme na ich
dom uvalili, budeš môcť použiť prenášalo do Brlohu. Máš nejaké otázky?“ „Ehmm,
áno.“ Povedal Harry: „Možno najprv nebudú vedieť, do ktorého domu mierim, ale nebude
to jasné vo chvíli“, rýchlo očami všetkých prepočítal,: „keď nás štrnásť poletí
k rodičom Tonksovej?“ „Ah,“ povedal Moody, „zabudol som ti povedať to
najdôležitejšie. Všetci nepoletíme k rodičom Tonksovej. Dnes v noci poletí
oblohou sedem Harry Potterov, každý bude mať spoločnosť, každý poletí do
jedného bezpečného domu.“ Zo svojho plášťa vytiahol Moody fľaštičku niečoho, čo
vypadalo ako bahno. Nemusel hovoriť žiadne ďalšie slovo, Harry zbytku plánu
ihneď porozumel. „Nie!!!“, povedal hlasno a jeho hlas sa niesol ako ozvena
celou kuchyňou, „v žiadnom prípade!“ „Hovorila som im že sa tomu takto
postavíš.“ povedala Hermiona so samoľúbym potešením. „ Ak si myslite že, že
nechám šesť ľudí riskovať ich životy - !“ „ – pretože je to pre všetkých nás
prvý krát-“ povedal Ron „ Toto je iné, tváriš sa, že som to ja-“ „Nikomu z nás
sa to veľmi nepáči, Harry,“ povedal Fred vážne. „Predstav si, že sa niečo
pokazí a my ostaneme navždy divne šľachovitý.“ Harry sa ale nezasmial.
„Nemôžete to spraviť pokiaľ nebudem spolupracovať. Potrebujete aby som vám dal
svoj vlas. „ Tak týmto tento plán padá,“ povedal George, „Zrejme nemáme šancu z
teba dostať jediný kúsok vlásku, pokiaľ nebudeš spolupracovať.“ „Hej, nás je
trinásť proti jednému, ktorý ešte ani nemôže čarovať, nemáme šancu.“ povedal
Fred. „Smiešne“, povedal Harry, “veľmi smiešne.“ „Ak budeme musieť použiť silu,
tak ju použijeme.“ zamrnčal Moody, ktorého kúzelne oko sa teraz chvelo v očnej
jamke, ako sa sústredilo na Harryho, “Všetci prítomní sú dospelí a sú
pripravení niesť rizika. Mundungus pokrčil ramenami a uškľabil sa. Magické oko
sa na neho natočilo, tak že pozeralo cez Moodyho hlavu. „Tak už žiadne dohady.
Čas beží. Chcem pár tvojich vlasov, chlapče, hneď teraz!“ „Ale to je šialene,
nie je to potrebné“ „Nie je to potrebné!!“ zavrčal Moody, „ S Ved-vieš-kým a
polovicou ministerstva na jeho strane? Potter, keď budeme mať šťastie, naláka
ho falošná stopa a budeme sa ta snažiť získať až tridsiateho, ale nie je
blázon, aby nenechal aspoň jedného alebo dvoch Smrťžrútov strážiť terén, presne
to by som urobil ja. Pokiaľ pôsobí kúzlo tvojej matky, nemôže sa k tebe alebo k
tomuto domu dostať ale skoro už pôsobiť prestane a oni vedia čo majú robiť.
Naša jediná šanca je odlákať ho. Ani Veď-vieš-kto sa nemôže rozdeliť na sedem časti.
Harry zachytil Herminonin a Ronov pohľad a zadíval sa do steny. „Takže, Potter,
bol by si taký láskavý a podal mi pár tvojich vlasov?“ Harry sa pozrel na Rona,
ktorý sa na neho pozeral pohľadom, hovoriacim „jednoducho to urob“. „Teraz
hneď!“ zhučal Moody. Zatiaľ čo na neho všetci pozerali, zodvihol Harry ruku ku
svojej hlave, chytil par vlasov a trhol. „Dobre,“ povedal Moody, dokríval k
nemu a pritom otvoril fľaštičku s elixírom, „sem s tým prosím.“ Harry pustil
svoje vlasy do toho bahnitého roztoku. V tej chvíli ako sa vlasy dotkli jeho
povrchu sa zmenil elixír na jasne zlatý. „Ach, vyzeráš omnoho lepšie ako Grabbe
a Gouyle., Harry.“ Povedala Hermiona skôr ako zachytila Ronove zdvihnuté
obočie, načo mierne sčervenela a povedala: „Veď vieš, čo tým myslím, Goylov
chutil ako uhlie.“ „Dobre, falošný Potterovia, zoraďte sa prosím tu.“
Prehovoril Moody. Ron, Hermiona, Fred, George a Fleur sa zoradili pred žiarivým
dresom tety Petunie. „Jeden nám chýba.“ Povedal Lupin. „Tu,“ povedal Hargid
nevrlo, zodvihol Mundungusa za zátylok a pustil ho priamo pred Fleur, ktorá
zvraštila svoj nos a zaradila sa medzi Freda a Georga. „Som vojak, pred tým som
bol ochranca.“ Povedal Mundungus. „Nechaj si to,“ zahučal Moody. „Ako som už
povedal, ty červ, pokiaľ sa stretneme s nejakým Smrťožrútom, bude len chcieť
Pottera získať, nie zabiť. Dumbledor vždy hovoril, že Ten-kohe-netreba-menovať
bude chcieť skoncovať s Potterm sám. Ochrancovia sú tí, ktorí sú v ohrození a
môžu mať obavy, že ich Smrťožruti zabijú. Mundungus nevyzeral veľmi iste, ale
Moody už medzitým vyťahoval zo svojho habitu pol tucta pohárov veľkosti čajovej
šálky, rozdal ich a potom do každého z nich nalial časť Všehodžúsu. „Tak všetci
naraz!“ Ron, Hermiona, Fred, Geroge, Fleur a Mundungus sa napili. Všetci
zalapali po dychu, uškľabili sa, a keď sa im elixír doputoval do hrdla tak sa
ich črty začali rozťahovať a bublali ako horúci vosk. Hermiona a Mundungus
povyrastali, Ron, Fred a George sa zmenšili, stmavli im vlasy, Herminone a
Fleur akoby sa pretiahli lebky dozadu. Moody nevyzeral prekvapene a dal sa do
uvoľňovania povrazov na veľkých vakoch, ktoré so sebou priviezol. Keď sa
narovnal, stálo pred ním šesť Potterov. Fred a George sa otočili na seba a
povedali si navzájom “sakra sme rovnaký!“. „Neviem, ale myslím, že stále
vyzerám lepšie,“ povedal Fred, keď si prehliadal svoj obraz z kanvici. „Tfuuuj“
povedala Fleur, keď sa zazrela v odraze na dvierkach mikrovlnky, „Bill,
nepozeraj sa na mňa, som škahreda!“ „ Pre tých z vás, ktorým sú vaše súčasné
šaty veľké som niečo priviezol.“ Povedal Moody a ukazoval na prvý vak, „ a
podobne opačne. Nezabudnite na okuliare, v bočnom vrecku je ich šesť. A keď sa
oblečiete, kufre mate v druhom vreci.“ Skutočný Harry si pomyslel, že to je asi
tá najbizarnejšia vec, ktorú kedy videl, a to že videl skutočne zvláštne veci.
Sledoval, ako sa šesť identických kópií prehrabuje vo vakoch, vyťahuje šaty,
nasadzuje si okuliare a odkladá ich vlastné veci stranou. Už ich skoro chcel
požiadať aj o to, aby trochu viac rešpektovali jeho súkromie, keďže sa všetci
začali beztrestne vyzliekať, isto omnoho odvážnejšie, keďže ukazovali jeho
telo, než akoby to zvládli so svojím. „Vedela som, že Ginny o tom tetovaní
klame,“ povedal Ron, keď sa díval dole na svoju holú hruď. „Harry, ty teda
vidíš hrozne,“ povedala Hermiona, keď si nasadila okuliare. Ako náhle sa
obliekli, vzali si falošné Harryho ruksaky a sovie klietky so snehobielymi
sovami z druhého vreca. „Dobre,“ povedal Moody, keď sa sedem oblečených,
okuliarovaných a kuframi ovešaných Harry Potterov postavilo pred neho.
„Rozdelíme sa takto: Mundungus bude cestovať so mnou na metle – “ „Prečo mám
letieť s Vami ja?“ zanadával si Harry, stojací najbližšie k zadným dveram.
„Pretože si ten, na ktorého musíme dávať pozor,“ zavrčal Moody a s istotou, že
sa jeho oko nepohlo z Mundunguse, pokračoval, „Arthur a Fred – “ „Ja som
Geroge,“ povedalo dvojča, na ktoré Moody ukazoval. „To nás nedokážete rozlíšiť
ani keď sme oba premenení na Harryho?“ „Pardon, George – “ „Iba si z Vás robím
srandu, skutočne som Fred – “ „Dosť už blbnutia!“ zavrčal Moody. „Ten druhý,
Fred, George, alebo kto vlastne si, pôjde s Remusom. Slečna Delacourová – “
„Fleur zoberiem, na testrálovi,“ povedal Bill. „Nemá rada metly.“ Fleur si za
neho prešla a pritom sa zaksichtila tak, že Harry dúfal, že už nikdy tento
výraz na jeho tvári neobjaví. „Slečna Grangerová s Kingsleym, opäť na
testrálovi – “ Hermiona podišla ku Kingsleymu, ktorý sa na ňu kľudne usmial.
Harry vedel, že ani Hermiona nemá rada metly. „Už zostávame iba my dvaja, Ron,“
povedala Tonksová veselo a pri svojom mávaní zavadila o tetine kvety. Ron ale
nevyzeral tak potešene ako Hermiona. „A ty ideš so mnou, Harry, je to dobre?“
povedal Hagrid a vyzeral málinko nedočkavo. „Pôjdeme na motorke, metly a
testrály neunesú moju váhu, chápeš. Tu na sedačke už nie je moc miesta, takže
pôjdeš na vozíku.“ „To je super”, povedal Harry, nie príliš pravdivo. „Myslíme
si, že Smrťožrúti budú očakávať, že poletíš na metle,“ povedal Moody, ktorý
zrejme odhadol, ako sa Harry cíti. „Snape mal dosť času im všetko povedať, na
čo nikdy predtým nebol čas, takže keď narazíme na Smrťžrútov, verím, že si
vyberú toho Pottera, ktorý sa bude na metle cítiť ako doma. Takže dobre,“
pokračoval, zaviazal vrecia s vecami falošných Potterov a vydal sa späť ku
dverám, „Asi do troch minút by sme mali odletieť. Nemá zmysel zamykať zadné
dvere, Smrťožrutov to vonku nezdrží, ak ťa sem prídu hľadať. Tak poďme…“ Harry
si vzal svoj batoh, Blesk, Hedviginu klietku a vydal sa za ostatnými do temnej
záhrady. Zo všetkých strán začali lietať ľudom do rúk metly, Kingsley už
pomohol Hermione na testrála, rovnako ako Bill Fleur. Hagrid stál pri svojej
motorke s nasadenými okuliarmi. „To je ona? Je to Siriusová motorka?“ „Presne
ona,“ povedal Hagrid a pozeral pri tom na Harryho. „A keď si s ňou išiel
naposledy, Harry, zmestil si sa mi na jednu ruku!“ Harry si nemohol pomôcť, ale
cítil sa trochu ponížene, keď si sadal do vozíku. Ron sa na neho usmial, keď ho
zahliadol sedieť tam, ako dieťa na kolotočoch v elektrickom autíčku. Harry si
zložil batoh a metlu pod nohy a Hedviginu klietku medzi nohy. Bolo to extrémne
nepohodlné. „Arthur to trochu vylepšil, “povedal Hagrid, nedbal pri tom na to,
ako nepohodlne sa Harry musel cítiť. Posadil sa obkročmo na motorku, ktorá sa
trochu prehla a zaryla sa niekoľko centimetrov do zeme. „Teraz má pár trikov.
Toto bol môj nápad. “Ukázal tučným prstom na purpurové tlačidlo pri
rýchlometry. „Buď, prosím, opatrný, Hagrid, “povedal pán Weasley, ktorý stál
pri nich a držal svoju metlu. „Ešte stále si nie som istý, či to bolo rozumné a
určite by si to nemal používať mimo nebezpečenstva.“ „Tak dobre, “povedal
Moody. „Všetci sa pripravte. Chcem, aby sme vyštartovali naraz, inak bude
všetka snaha o zmätenie nepriateľa márna. “ Všetci pokývali hlavami, že
rozumejú. „Teraz sa drž pevne, Ron,“ povedala Tonksová a Harry iba spozoroval,
ako sa Ron previnilo pozrel na Lupina, keď chytal Tonksovou okolo pásu. Hagrid
naštartoval motorku, ta zavrčala ako drak a bočný vozík začal vibrovať. „Veľa
šťastia všetkým,“ zakričal Moody. „Uvidíme sa za hodinku v Brlohu. Vyrazíme na
‚tri‘… Raz… dva… tri!“ Motorka začala neskutočne hučať a Harry cítil, ako sa
vozík naklonil. Ako rýchlo stúpali k oblohe, mierne sa mu zahmlilo pred očami a
vlasy za ním viali. Okolo neho sa do vzduchu vznášali metly a za testrálmi bolo
vidieť iba ich dlhé mávajúce chvosty. Harryho nohy, natlačené vo vozíku s
Hedviginou klietkou a jeho batohom boli už otlačené a začali tŕpnuť. Bolesť už
bola taká silná, že sa zabudol naposledy pozrieť na dom číslo štyri na
Privátnej ulici. Keď sa pozrel cez bok vozíka, nedokázal už rozoznať, ktorý dom
to vlastne bol. A potom, odnikadiaľ a z ničoho nič, boli obkľúčení. Minimálne
tridsať zahalených postav, akoby zavesených vo vzduchu, sformovalo obrovský
kruh, doprostred ktorého vleteli nedbalo všetci členovia Rádu. V tu ranu sa zo
všetkých strán ozýval krik, objavovali sa záblesky zeleného svetla… Hagrid
zakričal a motorka sa vo vzduchu prevalila. Harry stratil poňatie o tom, kde
sú. Nad ním boli svetlá pouličných lámp, okolo neho sa ozývali výkriky a on sa
iba tisol ku stene vozíka, aby zostal na žive. Hedvigina klietka, Blesk a
Harryho batoh mu prekĺzli medzi kolenami… „Nie – POMÓC!“ Metla sa roztočila,
ale on len tak zvládol chytiť popruh svojho batohu a vrch klietky, na čo sa
motorka opäť obrátila na správnu stranu. Na sekundu sa mu uľavilo, ale potom sa
opäť objavil záblesk zeleného svetla. Sova zakňučala a spadla na spodok
klietky. „Nie – Nie!“ Motorka naraz vyrazila dopredu. Keď Hagrid preletel ich
kruhom, Harry stihol zahalených Smrťožrútov len tak tak zaregistrovať. „Hedviga
– Hedviga!“ Ale sova ležala nehybne a žalostne na spodku klietky, skoro ako
nejaká hračka. Nemohol ju vziať k sebe a jeho záchrana bola pre ostatných
najdôležitejšia. Obhliadol sa cez rameno a uvidel hromadu ľudí postupovať,
zelené svetlo žiarilo, jeden pár ľudí na metlách sa vznášal vyššie a vyššie,
nedokázal ale povedať, kto to bol. „Hagrid, musíme sa vrátiť späť, musíme sa
vrátiť späť!“ kričal cez hromový rev motoru, vyťahuje svoj prútik, Hedviginu
klietku napchal k podlahe a odmietal veriť, že by bola mŕtva. „Hagrid, OTOČ
TO!“ „Moja práca je dostať ťa odtiaľto, Harry!“ kričal Hagrid a pridal plyn.
„Zastav – ZASTAV!“ kričal Harry, ale ako sa pozrel znovu späť, prelietli mu
okolo ucha dva záblesky zeleného svetla. Štyria Smrťožrúti opustili kruh,
prenasledovali ich a mierili svojimi kúzlami na Hagridov chrbát. Hagrid
zabočil, ale Smrťožrúti sledovali ten istý kurz. Harry sa musel skloniť do
vozíka, aby sa skryl pred všetkými tými kúzlami, ktorých intenzita vzrastala.
Skúsil sa otočiť a zakričal „Mdloby na vás!“ a z jeho vlastného prútika vyrazil
prúd červeného svetla, čím medzi Smrťožrútov, ktorí sa kliatbe pokúsili vyhnúť,
vytvoril medzeru. „Drž sa pevne, Harry, toto na nich zapôsobí!“ zakričal Hagrid
a Harry sa pozrel hore práve včas, aby videl Hagrida stláčať zelené tlačidlo
pod ukazovateľom paliva. Z výfuku vyrazila stena, pevná čierna stena. Harry
videl, ako sa uprostred oblak rozpína. Traja Smrťožrúti stihli uhnúť, ale
štvrtý také šťastie nemal. Zmizol z výhľadu a potom bolo vidieť iba, ako padá
ako balvan, jeho metla bolo rozpadnutá na kúsky. Jeden z jeho kolegov spomalil,
aby ho zachránil, ale nebolo ho vidieť – ako sa Hagrid predklonil cez riadidlá
a dupol na plyn, vyvalila sa z výfuku ďalšia temná vlna. Od prútikov dvoch
ostávajúcich Smrťožrútov cez Harryho hlavu stále prilietalo čím ďalej tým viac
smrtiacich kliatieb. Mierili na Hagrida. Harry na oplátku vysielal ďalšie
ochromujúce kliatby: červené a zelené pruhy svetla sa uprostred oblohy zrážali
a produkovali plno iskier, ktoré Harrymu pripomínali ohňostroje a muklovia zo
spodku nemohli mať vôbec poňatia, čo sa deje… „Drž sa Harry, ideme ďalej!“
zakričal Hagrid a stisol druhé tlačidlo. Tentoraz sa z výfuku vymrštila
obrovská sieť, ale Smrťožrúti na ňu boli pripravení. Nielen, že sa jej zvládli
obletom vyhnúť, tretí, ktorý pôvodne zachraňoval štvrtého, sa do nej síce
zachytil, ale potom sa naraz objavil za dvomi svojimi kolegami a všetci traja
prenasledovali motorku a metali po nej kliatby. „Toto ich dorazí, Harry, drž sa
pevne!“ zakričal Hagrid a Harry videl, ako zatlačil celou svojou rukou do
purpurového tlačidla pod rýchlomerem. S nezameniteľným hlučným revem vyšľahol z
výfuku plameň dračieho ohňa, dobiela rozžhavený a modrý a motorka vystrelila
vpred ako guľka. Harry videl Smrťožrútov, ako sa vyhýbajú smrtiacej plamennej
stope a vo chvíľu sa bočný vozík začal osudne kývať. Jeho kovové spoje s
motorkou sa zo silou akcelerácie začali pretrhávať. „To je dobre, Harry!“
kričal Hagrid, ktorého sila vzduchu na motorke položila. Nikto teraz neriadil a
vozík sa začal pod silou vzduchu krútiť. „Zvládam to, Harry, neboj sa!“ jačal
Hagrid a z vnútorného vrecka svojho kožucha vytiahol kvetovaný rúžový dáždnik.
„Hagrid! Nie! Nechaj to na mňa!“ „REPARO!“ Ozvala sa ohlušujúca rana a vozík sa
od motorky oddelil úplne. Harry zrýchlil vpred, hnaný silou motorky, a potom
začal klesať… V zúfalstve na svoj vozík Harry namieril prútik a zakričal,
„Wingardium Leviosa!“ Vozík sa vzniesol ako korok vo vode, neriaditeľný, ale
aspoň zostal vo vzduchu. Na oslavu ale nemal ani pol sekundy, hneď sa za ním
zjavili ďalšie a ďalšie kliatby. Traja Smrťožrúti ho začali obkľučovať. „Idem
za tebou, Harry!“ kričal Hagrid z temnoty, ale Harry cítil, ako vozík začína
opäť klesať. Skrútený, ako nízko mohol byť, pokúsil sa namieriť do stredu
prilietajúcich postáv a zakričal, „Impedimenta!“ Kúzlo vrazilo prostrednému
Smrťožrútovi do hrudníka. Na moment sa ten muž úplne roztiahol vo vzduchu, ako
keby narazil na neviditeľnú prekážku. Jeden z jeho kolegov do neho skoro
vrazil… Potom sa vozík začal prepadať skutočne prudko a posledný Smrťožrút
vyslal kliatbu tak blízko Harryho, až sa musel skloniť pod hranu vozíka, skoro
si o roh sedadla vyrazil zub… „Už letím, Harry, už letím!“ Veľká ruka chytila
Harryho za zadnú časť jeho oblečenia a vytiahla ho z klesajúceho vozíka späť na
sedadlo motorky. Harry si uvedomil, že sedí zas za Hagridom. Ako začali stúpať,
preč od dvoch zostávajúcich Smrťožrútov, Harry vypľul krv z úst, namieril
prútik na padajúci vozík a zakričal, „Confringo!“ Vedel, že Hedvigu to bude
bolieť, ale ako vozík vybuchol, najbližšieho Smrťožrúta to zrazilo z metly a
odhodilo z dohľadu. Jeho spoločníci odleteli späť a stratili sa tiež. „Harry,
je mi to ľúto, moc ľúto,“ nariekal Hagrid, „Nemal som to skúšať opraviť sám,
áno, už nemám medzi kúzelníkmi čo robiť…“ „To nie je problém, iba jednoducho
leť!“ zakričal Harry k Hagridovi, keď sa z tmy vynorili ďalší dvaja Smrťožrúti
a každým momentom sa približovali. Ako začali opäť lietať vzduchom kliatby, začal
Hagrid kľučkovať a uhýbať. Harry vedel, že Hagrid neskúsi sám znovu použiť
drakoletiace tlačidlo, keď Harry sedí tak voľne. Harry vyslal na
prenasledovateľov omračujúce zaklínadlo, ale prakticky ich nezdržal. Vyslal na
nich ďalšie blokujúce zaklínadlo – najbližší Smrťožrút zabočil, aby sa mu
vyhol, načo mu skĺzla jeho kapucňa a pri ďalšom červenom záblesku omračujúceho
zaklínadla Harry uvidel neprirodzene bielu tvár Stanleyho Shunpika… Stan…
„Expelliarmus!“ zakričal Harry. „Je to on, to je on, to je ten pravý!“ Výkrik
zahaleného Smrťožrúta zasiahol Harryho aj cez hromovo hlučiaci motor motorky: V
ďalšej chvíli odpadli obaja prenasledovatelia späť a stratili sa z dohľadu.
„Harry, čo sa stalo?“ burácal Hagrid. „Kam zmizli?“ „Ja neviem!“ Ale Harry sa
obával – zahalený Smrťožrút kričal „to je ten pravý!“ Ako to len mohol vedieť?
Uprene pozeral do prázdnej temnoty a cítil nebezpečenstvo… Kde to vlastne boli?
Posunul sa v sedadle dopredu a sadol si tak, aby bol tvarou vpred a chytil sa
zadnej časti Hagridovho kabátu. „Hagrid, použi ešte raz ten drakolet, poďme
odtiaľto rýchlo preč!“ „Tak sa drž pevne, Harry!“ Opäť sa ozval ohlušujúci rev
a z výfuku vyrazil bielomodrý oheň. Harry cítil, ako sa posúva dozadu na tom
mále, ktoré pre neho na sedadle zostalo. Hagrid sa posúval späť, smerom k nemu,
s problémom udržuje ruky na riadidlách… „Myslím, že sme ich striasli, Harry,
myslím, že sme to zvládli“ zakričal Hagrid. Ale Harry spokojný nebol. Sadal na
neho strach a rozhliadal sa okolo seba vľavo a vpravo po prenasledovateľoch, o
ktorých vedel, že musia prísť… Prečo ustúpili? Jeden z nich stále mal prútik…
„To je on, ten pravý…“ To povedal práve vtedy, čo sa pokúsil odzbrojiť Stana…
„Už sme skoro tam, Harry, už sme to skoro zvládli!“ kričal Hagrid. Harry cítil,
ako motorka mierne klesá, aj keď svetla na zemi stále vyzerali ako hviezdy.
Potom ho začala neskutočne páliť jeho jazva – bolo to ako oheň. Na oboch
stranách motocykla sa objavil jeden Smrťožrút a dve vysielane smrtiace kliatby
ich minuli o milimeter a odhodilo mierne dozadu… A potom ho Harry uvidel.
Voldemort letel ako dym nesený vetrom, bez metly alebo testrála, ktorý by ho
niesol, jeho hadia tvár žiarila v temnote, jeho biele prsty opäť pozdvihli
prútik… Hagrid zakričal strachom a zatočil motorku do zvislého smeru. Ako holý
boj o život pripadalo Harrymu vysielanie omračujúcich kliatieb náhodne do
divokej noci. Potom za sebou uvidel poletovať telo a vedel, že jedeného z nich
zasiahol, chvíľku na to sa ale ozvala rána a z motoru vyrazili iskry. Motorka
sa začala prepadať vzduchom v špirále, úplne neovládateľná… A zas sa za nimi
začali objavovať záblesky zeleného svetla. Harry nemal poňatie, ktorá strana je
hore ktorá dole jeho jazva ho stále pálila. Čakal, že každú sekundu zomrie.
Zakrytá osoba na metle bola pol metra od neho, videl, ako zdvíha ruku… „NIE!“ S
výkrikom hnevu uvidel Harry, ako Hagrid a Smrťožrút miznú z dohľadu, keď ich
spoločná váha bola na jednu metlu extrémna… Sotva zvieral padajúcu motorku
svojimi kolenami, započul Harry Voldemorta zakričať „JE MÔJ!“ Bolo po všetkom.
Nevidel a nepočul, kde Voldemort je. Pred očami odletel preč ďalší Smrťožrút a
Harry iba počul „Avada—“ Bolesť v Harryho jazve ho prinútila zavrieť oči, načo
jeho prútik začal takmer sám čarovať. Cítil, ako sa jeho ruka obklopila ako
magnet, cez napoly zavreté očí videl, ako z prútika vytryskol prúd zlatkavého
svetla, počul, ako niečo prasklo a potom iba niekto zakričal hnevom. Posledný
Smrťožrút kričal, Voldemort kričal „NIE!“ Harry si zrazu uvedomil, že má nos
centimeter od drakoletiaceho tlačidla. Stlačil ho voľnou rukou a motorka
vystrelila do vzduchu ďalšie plamene a vyrazila priamo k zemi. „Hagrid!“
zakričal Harry a držal sa, čo mu sily stačili. „Hagrid…! Accio Hagrid!“ Motorka
iba zrýchlila a blížila sa k zemi. S tvárou na riadidlách nevidel Harry nič,
iba vzdialené svetlá, ktoré sa zväčšovali a blížili a blížili. Bolo isté, že
narazia do zeme a on s tým nemohol nič urobiť. Za nim sa ozval ďalší výkrik:
„Tvoj prútik, Selwyn, daj mi tvoj prútik!“ Vycítil, že je Voldemort niekde
nablízku, skôr, ako ho uvidel. Keď sa pozrel na bok, zistil, že pozerá do
červených očí a bol si istý, že je to posledná vec, ktorú kedy uvidel:
Voldemort, ktorý sa ho pokúsil znovu zabiť… A potom zrazu Voldemort zmizol.
Harry sa pozrel pod seba a uvidel tam Hagrida, roztiahnutého na zemi. S
ťažkosťami otočil riadidlá tak, aby do neho nenarazil, všetkou silou stlačil
brzdu, ale s ohlušujúcim nárazom, ktorý roztriasol zem nablízku, vletel do
rybníka plného bahna…
Komentáře
Přehled komentářů
ty vole dobre ale chuda hedviga bola strasne pekna ale kam sa podel voldemort??
o Mundungusovi
(ecelor, 28. 12. 2007 1:14)Sa vôbec čudujem, že do toho zatiahli Mundungusa. Prečo mu autorka dala také blbé meno!!!!
OOOoooooch
(Ajfonštajberk, 19. 12. 2007 12:26)
Chúďa hedviga. Keby ju aspoň nemusel nechať vybuchnúť.
Veď to bola najkrajšia sova v HP. Mal ju odzačiatku.
Ps: neviete, ci s Hedvigou stratil zároveň aj Blesk?
Tiež by to bolo smutné, pretože to bol dar od Siriusa.
harry
(111111, 1. 12. 2007 20:56)iha zvlastne a kam sa podel voldemort???chudatko hedviga ona bola zlata
semenaaa
(Sayler, 26. 11. 2007 1:48)vy semena co trepete keci na prekladatelov : prelozte to vy a potom sa zasmejem ja vam do huby nehehheehehee:
semenaaa
(Sayler, 26. 11. 2007 1:48)vy semena co trepete keci na prekladatelov : prelozte to vy a potom sa zasmejem ja vam do huby nehehheehehee:
.............
(anonimka, 25. 11. 2007 20:06)
podla,mna,je,to,fajn........ten,preklad,,,je,asi,na,97percent,spravny
niekto,na,to,musel,dost,vynalozit,ono,to,totiz,nieje,na,prekladanie,prave,najlahsie........
.....rovlingova,dobre,pise.....mna,by,vzivote,taka,uzasna,tema,nenapadla
hmmmmmmm
(domca, 23. 11. 2007 22:55)
viete nahodou kto to prelozil???? ...niekto sa nudil???...ale je to uzasneee
WAU
((anonimka), 17. 11. 2007 16:11)no s tymi potermi to bolo dobre, ale chuda Hedviga tej mi je najviac luto !!!!!!!!!!
ja suhlasim s tymto
(anonim, 1. 11. 2007 18:33)
blbost
(Tomi, 08. 08. 2007 08:39)akoze blbost jak mraky :) neze by sa premenil jeden potter na nieco ine, to sa radsej premenia vsetci na pottera :D
to čo je !!
(nikuša, 28. 10. 2007 18:05)
akože bolo tam niekoľko dobrých veci ale inač nič moc !! byť vami tak to cele zmením
........
(inuiasha, 20. 9. 2007 21:39)nieze by ste brali ohlad na tych co tazko pracuju aspon aby ste sa vy nenudili,este aj na nich kydate. ak ste taky mudri,skopirujte si to do wordu alebo kde,opravte to vse,zistite si e-mail autorky a poslite jej to. uz sa tesim na vase vykony.ale netvrdim ze niektore veci by nemohli byt inak ale aspon nepindam ako babka pred vyplatou.
waw
(Krishinka, 16. 9. 2007 21:47)
taak to je brutalita... kdo by to cekal ze Harryho hned vystopuju.. hmmm fest dobry napad s tymi 7 harry ale nevysel...
no divne
(Lili, 11. 9. 2007 15:10)je to divny preklad, ako od skolkara, no s originalom to teda aspon mne sedi. A tych niekolko somarin sa da prepacit. A okrem toho az taka "blbost" to nie je. Je to dobry napad spravit 7 Potterov.
!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!
(BoBoR, 3. 9. 2007 16:48)"Divooky oblečený v bojovom, jednooký, s jeho jasne modrým magickým okom rotujúcom v očnej jamke" Ved to je celkom to iste!!! Divooky moody ma jedno oko, preto mu hovoria jednooky, a vy to tu pisete akoby boli dvaja... Vazim si pracu prekladatelov, je to narocne, ale skuste nekedy to po sebe aj precitata, ci to ide logicky dohromady!!!
...
(samo, 25. 8. 2007 16:42)mimochodom uz sme sa osamostatnilia uz je to dokonca celkom dlha doba...
to je co za preklad ? z cestiny !!!!
(zufale, 11. 8. 2007 20:34)tak toto robite kopa ludi ? z cestiny vie prekladat kazdy somar a tolko gramatickych chyb pokope som uz davno nevidel. "Prekladatelom" asi evidentne robi problem rozdiel medzi jednotnym a mnoznym cislom. Chodte vratit vysvedcenia zo ZDS.. Na povracanie
blbost
(Tomi, 8. 8. 2007 8:39)akoze blbost jak mraky :) neze by sa premenil jeden potter na nieco ine, to sa radsej premenia vsetci na pottera :D
waw
(rihanna, 28. 12. 2007 11:58)