Jdi na obsah Jdi na menu
Reklama
Založte webové stránky zdarma - eStránky.cz
 


26. kapitola – Gringottbanka

6. 8. 2007

26. kapitola – Gringottbanka

Plán bol pripravený, prípravy boli hotové. V najmenšej spálni ležala na krbovej rímse iba malá sklenená čaša s dlhým čiernym rozstrapateným vlasom( zo svetra, ktorý mala Hermiona na sebe v sídle Malfoyovcov).

„A budeš mať aj presne jej prútik,“ povedal Harry a kývol smerom k prútiku z orechového dreva, „takže si myslím, že budeš skutočne presvedčivá.“

Keď ho Hermiona zdvíhala, tvárila sa, ako by sa ju prútik chystal bodnúť alebo pohrýzť.

„Neznášam ho,“ preniesla chabo, „Vážne ho neznášam. Vôbec to nie je ono, neposlúcha ma, ako by mal...je to, ako by bol jej súčasťou.“

Harry si nemohol pomôcť a nespomenúť si na to, ako rázne Hermiona zamietala jeho námietky kvôli prútiku z hlohu, ako trvala na tom, že si vymýšľa, že mu nefunguje ako jeho pôvodný, a ako by mal len trénovať. Ale rozhodol sa, že na oplátku nezopakuje jej vlastné rady. Predvečer ich plánovaného útoku na Gringott banku predsa len nepovažoval za vhodnú chvíľu na hádku.

„Zato ti ale pomôže vcítiť sa do jej role,“ povedal Ron, „Veď si spomeň, čo ten prútik všetko vykonal.“

„Ale o tom predsa rozprávam!“ oponovala mu Hermiona. „Týmto prútikom boli umučení Nevillovi rodičia a kto vie koľko ďalších ľudí! Tento prútik zabil Siriusa!“

Na to Harry nepomyslel. Pozrel naň a ucítil nutkanie ho zlomiť, rozpoliť ho mečom Richarda Chrabromila, ktorý bol opretý o stenu vedľa nej.

„Chýba mi môj prútik,“ vzlykala Hermiona. „Škoda, že mi pán Ollivander nemohol tiež vyrobiť nový.“

To ráno totiž dostala Luna od Ollivandera nový prútik. Teraz stála v zadnej časti záhrady a v dennom svetle skúšala jeho schopnosti. Dean, ktorému vzali prútik Zbojníci, ju skľúčene sledoval.

Harry pozrel na hlohový prútik, ktorý kedysi patril Dracovi Malfoyovi. Bol prekvapený, ale zároveň mal radosť, že ho poslúchal aspoň tak dobre, ako Hermionin. Harry si spomenul na to, čo im o tajomnej výrobe prútikov povedal Ollivander a usúdil, že vie, v čom bol problém. Hermiona nevzala prútik Bellatrix osobne, takže k nej prútik necítil žiadnu oddanosť.

Dvere spálne sa otvorili a dnu vošiel Griphook. Harry inštinktívne schmatol rukoväť meča a pritiahol si ho k sebe, ale okamžite toho ľutoval. Bol si istý, že škriatok si to všimol. Aby prešiel trápnosť situácie, povedal: „Práve kontrolujeme, či máme všetko, Griphook. Už sme vraveli Billovi a Fleur, že zajtra ráno odchádzame a aby kvôli nám nevstávali.“

Ohľadom toho boli neúprosní, pretože Hermiona sa musela ešte pred premiestnením premeniť na Bellatrix a čím menej toho o ich pláne Bill s Fleur vedeli, tým lepšie. Povedali sme tiež, že už sa nevrátia. Tú noc, keď ich chytili Zbojníci, stratili starý Perkinsonov stan, tak im Bill požičal iný. Bol už zabalený na dne ich malého batohu, ktorý Hermiona dokázala pred Zbojníkmi schovať tak, že ho strčila do svojej ponožky, čo na Harryho urobilo veľký dojem.

Hoci mu budú Bill, Fleur, Luna i Dean chýbať, nehovoriac o pohodlí domova, ktoré si posledných pár týždňov užívali, Harry sa tešil, až budú preč od obmedzovania v Ustricovej chatrči. Už ho nebavilo dávať večne pozor, aby nik nepočul ich rozhovory, keď boli zavretí v miniatúrnej tmavej spálni. Ale zo všetkého najviac si prial, aby sa už zbavili Griphooka. Ako presne sa však od škriatka odlúčia, bez toho aby mu dali Chrabromilský meč, zostávalo pre Harryho otázkou bez odpovedi. Nemal žiadnu príležitosť to naplánovať, pretože Griphook zriedka nechal Harryho, Rona a Hermionu dlhšie ako päť minút samotných. „Mama by sa od neho mohla učiť,“ stenal Ron, keď sa dlhé škriatkove prsty zas a znova objavovali za dverami. Harry nezabúdal na Billovo varovanie, takže vysvetlil, že Griphook sa len snaží zabrániť tomu, aby ho podviedli. Hermiona ale absolútne nesúhlasila s plánovanou zradou, že Harry prestal spoliehať na jej inteligenciu, ktorá by vymyslela, ako to spravia. A jediné čo Ron navrhoval pri tých zriedkavých príležitostiach, keď u nich nestál Griphook, bolo: „Budeme s tím musieť jednoducho zdrhnúť, kamoš.“

Tú noc sa Harrymu zle spalo. Keď sa ráno prevaľoval, spomenul si na to, ako sa cítil noc predtým, než prepadli Ministerstvo mágie – vtedy cítil odhodlanie, takmer vzrušenie. Teraz bol plný úzkostí a nepríjemných pochybností. Nemohol sa zbaviť strachu, že to neskončí dobre. Neustále si vravel, že majú dobrý plán, že Griphook veľmi dobre vie, čo ich čaká, že sú pripravení na všetky možné problémy, ktoré mohli nastať. Raz či dvakrát počul, ako sa Ron pohol, a bol si istý, že je rovnako ako on hore. Spali ale v obývačke spolu s Deanom, takže sa neodvážil prehovoriť.

Uľavilo sa mu, keď odbila šiesta hodina ráno a mohli konečne vyliezť zo spacákov, v pološere sa obliecť a potichu vyjsť na dvor, kde sa stretli s Hermionou a Griphookom.
Úsvit bol chladný, ale s nástupom marca už takmer nefúkalo. Harry pozrel na hviezdy, svietiace bledo na tmavej oblohe a započúval sa do zvuku vĺn, rozbíjajúcich sa o útes – ten zvuk mu bude istotne chýbať.

Ich cestu cez červenú zem na Dobbyho hrobe lemovali malé zelené výhonky. Za rok bude hrob zarastený kvetmi. Biely náhrobný kameň so škriatkovým menom už vyzeral vyblednutý. Harry si uvedomil, že ho nemohli pochovať na krajšie miesto, ale zasiahla ho krutá bolesť, že ho musí opustiť. Pri pohľade na hrob znovu zauvažoval, ako mohol škriatok vedieť, kam ich má prísť zachrániť. Neprítomne si pohrával s malým vačkom poveseným okolo krku, cítil skrz neho kúsok rozbitého zrkadielka, v ktorom si bol istý, že videl Dumbledora. Započul, ako sa otvárajú dvere, a obrátil sa.

Cez trávnik prichádzala Bellatrix Lestrangeová sprevádzaná Griphookom. Pri chôdzi strkala malý batoh do vrecka starého habitu, ktorý vzali z Grimmauldovho námestia.

Síce Harry vedel, že je to Hermiona, nemohol si pomôcť, aby sa nestriasol nenávisťou. Bola vyššia ako on, dlhé čierne vlasy sa jej vlnili na chrbte, jej pohŕdavé oči naňho pozreli, ale keď prehovorila, počul za Bellatrixiným hlasom Hermionu.

„Chutila absolútne odporne, o mnoho horšie ako škrtidub! Fajn, Ron, poď sem, aby som ťa mohla premeniť...“

„Dobre, ale nezabudni, že vážne nechcem mať tie fúzy moc dlhé – “

„Prepána, Ron, teraz nejde o to, aby si vyzeral dobre –“

„To nemyslím, prekážajú mi! Ale nos by som chcel mať predsa len o trochu kratší, skús to urobiť tak, ako naposledy.“

Hermiona vzdychla, ale dala sa do práce. Potichu mrmlala a začarovávala jednotlivé časti Ronovho tela. Rozhodli sa mu vytvoriť úplne novú identitu a verili, že strašné charizma Bellatrix ho bude dostatočne kryť. Harry a Griphook mali byť pod neviditeľným plášťom.

„Tak,“ povedala Hermiona, „ako vyzerá, Harry?“

Rona bolo možno i skrz premenu rozpoznať, ale Harry si pomyslel, že to je len preto, že ho pozná príliš dobre. Teraz mal dlhé vlnité vlasy, husté hnedé fúzy s briadkou, krátky široký nos bez pieh a husté obočie.

„No, nie je môj typ, ale pôjde to,“ odpovedal Harry. „Takže ideme?“

Všetci traja pozreli na tmavú, tichú Ustricovú chatrč stojacu pod blednúcimi hviezdami. Potom sa otočili a vyšli k miestu, hneď za ochranným valom, kde končilo Kúzlo spoľahlivosti a odkiaľ sa mohli premiestniť. Keď prešli cez bránu, ozval sa Griphook.

„Asi by som mal už vyliezť hore, čo vy na to, Harry Potter?“

Harry sa sklonil a škriatok mu vyliezol na chrbát a pevne sa ho chytil pod krkom. Nebol ťažký, ale Harrymu sa nepáčil ten pocit, že je tak blízko, ani sila, s ktorou sa bleskurýchlo dostal na jeho chrbát. Hermiona vytiahla neviditeľný plášť z malého batohu a prehodila ho cez neho.

„Perfektné,“ prehlásila, keď sa sklonila, aby skontrolovala Harryho nohy. „Nie je vidieť vôbec nič. Môžeme ísť.“

Harry sa otočil s Griphookom na chrbte a sústredil sa, ako najviac mohol na Deravý kotlík, krčmu, pri vchode do Šikmej uličky. Škriatok sa k nemu pritisol ešte pevnejšie, ako sa pohybovali stuhnutou tmou. O pár sekúnd neskôr Harryho nohy ucítili chodník a Harry otvoril oči priamo na križovatke Charing Cross. Míňali ich muklovia s unavenými tvárami, obvyklými pre skoré ráno a vôbec si neboli vedomí, že tu stojí malá krčma.

Bar v Deravom kotlíku bol takmer prázdny. Tom, zhrbený a bezzubý majiteľ, leštil za barom poháre. Dvaja čarodejníci sa potichu bavili vo vzdialenom rohu, ale pri pohľade na Hermionu zmizli viac do tieňa.

„Madam Lestrangeová,“ zamumlal Tom a keď okolo neho Hermiona prešla, kývol poslušne hlavou.

„Dobré ráno,“ odzdravila Hermiona a Harry zazrel Tomov prekvapený pohľad, ako šiel za ňou, stále s Griphookom na chrbte.

„Si príliš zdvorilá,“ zašepkal Hermione do ucha, keď vychádzali do dvora za krčmou. „Musíš sa k ľuďom správať, ako by boli odpad.“

„No dobre!“

Hermiona vytiahla Bellatrixin prútik a poklopkala ním na tehlu na nenápadnej stene pred nimi. Tehly sa okamžite začali pohybovať a točiť. Uprostred sa objavila diera, ktorá sa postupne rozširovala, až z nej vznikol vchod do úzkej dláždenej Šikmej uličky.

Všade bolo ticho, obchody ešte neboli otvorené, nikde žiadni zákazníci. Zahnutá dláždená ulička sa teraz vôbec nepodobala tej plnej ľudí, ktorú Harry navštívil, skôr než išiel prvýkrát do Rokfortu pred niekoľkými rokmi. Mnoho obchodov bolo zadebnených, ale videli aj zopár novo otvorených, týkajúcich sa čiernej mágie. Z veľa výkladov sa na nich pozerala Harryho tvár na plagátoch s nápisom Nežiadúci číslo jedna.

Pri dverách sa chúlila skupina otrhaných ľudí. Počul, ako nariekajú smerom k tím zopár okoloidúcim, prosia ich o zlato, vykrikujú, že sú skutoční čarodejníci. Jeden z nich mal cez oko zakrvavený obväz.

Žobráci pozreli na Hermionu, keď okolo nich prechádzali. Zdalo sa, ako by sa pred ňou rozpúšťali, sťahovali si kapucne do čela a utekali, ako najrýchlejšie mohli. Hermiona ich zvedavo pozorovala, až kým muž so zakrvácaným obväzom dobehol priamo pred ňu.

„Moje deti!“ vykríkol a ukázal. Mal chrapľavý, vysoký hlas a znel roztržito. „Kde sú moje deti? Čo s nimi urobil? Ty to vieš, ty to vieš!“

„Ja – ja naozaj – “ zakoktala sa Hermiona.

Muž sa na ňu vrhol a naťahoval sa po jej hrdle: rana a výbuch červeného svetla ho odmrštila späť na zem, kde stratil vedomie. Ron stál s prútikom stále pripraveným a pod fúzami sa mu zračilo prekvapenie. V oknách na oboch stranách uličky sa objavili tváre, ale ľudia v skupinka divákov, ktorí stáli neďaleko sa zahalili do svojich habitov a rýchlim krokom odchádzali, aby boli čo najrýchlejšie preč od nich.


Ich vstup do Šikmej uličky nemohol byť nápadnejší. Harry na chvíľu zauvažoval, či by nebolo lepšie odísť teraz a skúsiť vymyslieť lepší plán. Než sa ale mohli presunúť alebo poradiť, ozval sa za nimi ďalší výkrik.

„Ale, madam Lestrangeová!“

Harry sa bleskurýchlo otočil a Griphook sa ho chytil o niečo pevnejšie. Dlhými krokmi k nim mieril vysoký, chudý čarodejník s hustými šedivými vlasmi a dlhým, ostrým nosom.

„To je Travers,“ zasyčal škriatok Harrymu do ucha, ale Harrymu v tej chvíli vôbec nedošlo, kto Travers je. Hermiona sa narovnala, aby vypadala vyššia, a povedala s najväčším možným opovrhnutím, ktorého bola schopná,

„A vy chcete čo?“

Travers sa zastavil a tváril sa urazene.

Je to ďalší Smrťožrút! “ vzdychol Griphook a Harry sa nenápadne priblížil k Hermione, aby jej zašepkal tú informáciu do ucha.

„Chcel som vás len pozdraviť,“ odpovedal chladno, „ale ak je moja prítomnosť nevítaná...“

Harry okamžite rozpoznal jeho hlas. Travers bol jeden zo Smrťožrútov, ktorí dorazili do Xenofiliovho domu.

„Nie, nie, vôbec nie, Travers,“ povedala Hermiona rýchlo, aby napravila svoj omyl, „ako sa darí?“

„Aby som pravdu povedal, som prekvapený, že vás vidím vonku, Bellatrix.“

„Naozaj? Prečo?“ spýtala sa Hermiona.

Tak,“ odkašľal si Travers, „počul som, že obyvatelia sídla Malfoyovcov dostali zákaz opustiť dom, po tom ...ehm... úteku.

Harry si zúfalo prial, aby Hermiona niečo vymyslela. Ak to bola pravda, Bellatrix vôbec nemala byť na verejnosti –

„Temný pán odpúšťa tým, ktorí mu v minulosti verne slúžili,“ odpovedala Hermiona a brilantne napodobila Bellatrixinu najpohŕdavejšiu intonáciu. „Možno, že jeho názor o vás nie je tak vysoký ako o mne, Travers.“

Hoci sa Travers tváril urazený, rozhodne už nevyzeral tak podozrievavo. Zahľadel sa na zem na muža, ktorého Ron pred chvíľou omráčil.

„Ako vás urazil?“

„Na tom nezáleží, už sa to nebude opakovať,“ preniesla Hermiona chladne.

„Títo Bezprútika vedia byť otravní,“ povedal Travers. „Pokiaľ len žobrú, nič proti tomu nemám, ale minulý týždeň si ma jedna z nich dovolila požiadať o prihovorenie na ministerstve. Som čarodejnica, pane, ja som čarodejnica, dovoľte mi, aby som vám to dokázala! “ napodobil ju pišťavo. „Ako by som jej mal požičať môj prútik ...a prútik teraz používate, Bellatrix? Počul som, že váš vlastný bol...“

„Tu mám svoj prútik,“ odpovedala Hermiona chladno a ukázala na Bellatrixin prútik. „Neviem, aké fámy ste počúvali, Travers, ale nie ste veľmi dobre informovaný.“

Travers vyzeral prekvapený a otočil sa na Rona.

„Kto je váš priateľ? Nepoznám ho.“

„To je Dragomir Despard,“ vysvetlila mu Hermiona.

Usúdili, že pre Rona bude najbezpečnejšie, keď sa bude vydávať za vymysleného človeka. „Nevie príliš dobre anglicky, ale sympatizuje s cieľom Temného pána. Prišiel sa z Transylvánie pozrieť na náš nový režim.“

„Skutočne? Teší ma, Dragomír“

„Mna teši tieš,“ povedal Ron a natiahol ruku.

Travers roztiahol dva prsty a potriasol Ronovi ruku, ako by sa bál, že sa tím ušpiní.

„A čo vás a vášho – milého – priateľa privádza takto skoro ráno do Šikmej uličky?“ spýtal sa Travers.

„Potrebujem zájsť do Gringgott banky,“ odpovedala Hermiona.

„Tiež, ja tiež,“ povedal Travers. „Zlato, špinavé zlato! Nemôžeme bez neho žiť, priznám sa, ľutujem, že sa musíme spriahať s našimi dlhoprstými priateľmi.“

Harry cítil, ako mu Griphook zovrel prsty tuhšie okolo hrdla.

„Pôjdeme?“ spýtal sa Travers a pokynul Hermione, aby šla dopredu.

Hermiona nemala na výber, musela ísť s ním kľukatou dláždenou uličkou až k miestu, kde nad ostatnými obchodmi vyčnievala snehobiela budova Gringott banky. Ron kráčal vedľa nich a Harry s Griphookom ich nasledovali.

Ostražitý Smrťožrút bolo to posledné, čo potrebovali. Najhoršie na tom samozrejme bolo, že s Traversom po boku fiktívnej Bellatrix nemal Harry najmenšiu možnosť komunikovať s Hermionou alebo Ronom. Až príliš skoro dorazili k mramorovému schodišťu vedúcemu k veľkému bronzovému vchodu. Ako ich Griphook varoval, namiesto škriatkov, ktorí obvykle postávali okolo vchodu, tu teraz čakali dvaja čarodejníci. Každý z nich v ruke držal dlhý zlatý prút.

„Ah, Snímače spoľahlivosti,“ vzdychol Travers teatrálne. „úboho jednoduché, ale pritom tak účinné!“

Vydal sa po schodoch nahor a kývol doprava i doľava na čarodejníkov, ktorí zdvihli zlaté prúty a prešli ho nimi od hora dole. Harry vedel, že Snímače rozpoznajú ukryté kúzelnicke predmety. Mal iba pár sekúnd, takže vytiahol Dracov prútik a namieril ním postupne na každého strážcu a zašepkal dvakrát „Confundo.“ Obaja strážcovia sa na moment zarazili, keď ich kúzlo zasiahlo, ale Travers, ktorý sa díval za bronzovou bránou do vstupnej siene, si nič nevšimol.

Hermione sa zavlnili dlhé čierne vlasy, keď vyšla na schody.

„Moment, madam,“ povedal strážca a zdvihol sondu.

„Ale práve ste to predsa urobil!“ preniesla Hermiona Bellatrixiným arogantným rozkazovačným hlasom.

Travers sa so zdvihnutým obočím otočil. Strážca vyzeral zmätený. Pozrel na úzky zlatý Snímač a potom na svojho kolegu, ktorý mu ľahko omámeným hlasom povedal,
„Áno, Marius, práve si ju skontroloval.“

Hermiona s Ronom po boku vykročila a Harry s Griphookom ich neviditeľne nasledovali. Harry sa na prahu otočil: obaja kúzelníci sa škriabali na hlave.

Pred vnútornými striebornými dverami, na ktorých stálo varovanie o strašnej odplate pre zlodeja, stáli dvaja škriatkovia. Harry pozrel na báseň a z ničoho nič sa mu vybavila spomienka, na dobu, keď na tom istom mieste stál v deň svojich jedenástich narodenín, tých najlepších v živote a Hagrid stál vedľa neho a vravel, „Ako som povedal, len somár by ju chcel vyrabovať. “ Gringott banka mu vtedy pripadala ako zázračné miesto, začarovaný sklad so zlatom, o ktorom nikdy nemal tušenie, že je jeho a ani vo sne by ho vtedy nenapadlo, že by sa sem mal vrátiť a kradnúť...Ale za pár sekúnd už stáli v rozsiahlej mramorovej hale vnútri banky.

Pri dlhom pulte sedeli na vysokých stoličkách škriatkovia a venovali sa prvým zákazníkom. Hermiona, Ron a Travers zamierili ku starému škriatkovi, ktorý lupou skúmal veľkú hrubú mincu. Hermiona nechala Traversa postúpiť dopredu, aby mohla Ronovi vysvetliť charakteristiku haly.

Škriatok položil skúmanú mincu bokom a len tak nikomu preniesol „Leprechauni“. Potom pozdravil Traversa, ktorý mu podal malý zlatý kľúč. Škriatok ho preskúmal a vrátil mu ho späť.

Hermiona vykročila k nemu.

„Madam Lestrangeová!“ preniesol škriatok evidentne prekvapený. „Ach môj bože! Môžem – môžem vám pomôcť?“

„Prajem si ísť do svojho trezoru,“ odpovedala Hermiona.

Škriatok trochu cúvol. Harry sa poobzeral. Travers nebol jediný, kto postával okolo a pozoroval ich. Množstvo škriatkov prerušilo prácu a dívalo sa na Hermionu.

„Môžete sa...identifikovať?“ spýtal sa škriatok.

„Identifikovať? Nikdy - nikdy v živote som sa nemusela identifikovať!“ oponovala mu Hermiona.

Oni to vedia! “ zašepkal Griphook Harrymu do ucha. „Museli ich varovať, že sa sem môže niekto pokúsiť vniknúť.

„Postačí váš prútik, madam,“ povedal škriatok. Natiahol chvejúcu sa ruku a Harry si v hrozivej sekunde uvedomil, že škriatkovia Gringgott banky vedia, že Bellatrixin prútik bol ukradnutý.

Konaj, konaj rýchlo! “ šepkal Griphook Harrymu do ucha, „kliatba Imperius!

Harry zdvihol pod plášťom prútik z hlohu, namieril ním na starého škriatka a prvý raz v živote zašepkal, „Imperio!

Z Harryho ruky vystrelil zvláštny pocit vibrujúceho tepla, ktoré akoby prúdilo z jeho mysle skrz šľachy a žily a prepojilo ho s prútikom a kliatbou, ktorú predniesol. Škriatok vzal Bellatrixin prútik, starostlivo ho preskúmal a potom povedal, „Ah, vidím, že ste si nechala vyrobiť nový prútik, madam Lestrangeová!“

„Čože?“ spýtala sa Hermiona, „nie, nie, to je môj – “

„Nový prútik?“ divil sa Travers a znovu prišiel k prepážke. Škriatkovia okolo ich stále pozorovali. „Ale ako ste to dokázala? Ktorý výrobca prútikov vám ho vyrobil?“

Harry zareagoval bez rozmýšľania. Namieril prútik na Traversa a znovu zamumlal, „Imperio!

„Ach, ano,“ povedal Travers a pozrel sa na Bellatrixin prútik. „A funguje dobre? Vždy som vravel, že nové prútiky potrebujú trochu času, nemyslíte?“

Hermiona vyzerala absolútne ohromene, ale k Harryho veľkú úľavu, prijala bizarnú zmenu vo vývoji bez komentára.

Starý škriatok tleskol za prepážkou rukami a okamžite k nemu prišiel mladší škriatok.

„Budem potrebovať brinkot,“ povedal škriatkovi, ktorý hneď zmizol a za moment sa vrátil s koženou kabelou, v ktorej o sebe rinčali kovové predmety, ktorú podal svojmu nadriadenému.

„Dobre, veľmi dobre! Nasledujte ma, prosím, madam Lestrangeová,“ povedal škriatok, skočil zo stoličky a zmizol tak z dohľadu, „zavediem vás do vášho trezoru.“

Objavil sa na druhej strane prepážky a veselo k nim kráčal so stále ešte cinkajúcou kabelou. Travers sa teraz takmer nehýbal a len ústa mal doširoka otvorené. Ron k tomuto zvláštnemu javu iba priťahoval pozornosť, keď ho zmätene pozoroval.

„Moment - Bogrod!“

Iný škriatok vyštartoval spoza prepážky.

„Máme svoje inštrukcie,“ povedal a zľahka sa Hermione uklonil, „ospravedlňujem sa, madam Lestrangeová, ale k trezoru Lestrangeových boli pridané zvláštne ochranné opatrenia.“

Naliehavo niečo pošepkal Bogrodovi do ucha, ale škriatok pod kliatbou Imperius sa ho striasol.

„Som si úplne vedomý týchto inštrukcií. Madam Lestrangeová si praje ísť do svojho trezoru ...veľmi vážená rodina ... starí klienti ... tadiaľto, prosím...“

A s cinkotom spätne zamieril k jedným z mnohých dverí, ktoré viedli z haly. Harry sa obzrel za Traverseom, ktorý stále ešte stál na jednom mieste a tváril sa príliš neprítomne. Harry sa rozhodol. Mávnutím prútika donútil Traversa pristúpiť k nim a sledovať ich až k dverám, do hrubej kamennej chodby za nimi, osvetlenej pochodňami.

„Máme problém, podozrievajú nás,“ povedal Harry, keď sa za nimi zabuchli dvere a dal si dole neviditeľný plášť. Griphook zoskočil z jeho ramien. Travers ani Bogrod sa vôbec nepodivili ich neobvyklému zjaveniu.

„Sú pod kliatbou Imperius,“ dodal v reakcii na zmätené pohľady Rona a Hermiony, ktorí zízali na neprítomné tváre Traversa s Bogrodem. „Ale nemyslím, že som ju použil dostatočne silnú, neviem...“

A v hlave sa mu objavila ďalší spomienka, tento krát na skutočnú Bellatrix Lestrangeovou, ako pred ním vrieskala, keď sa prvýkrát v živote pokúsil použiť neodpustiteľnú kliatbu: „Musíš ju vážne chcieť použiť, Potter!“

„Čo budeme robiť?“ spýtal sa Ron. „Nevrátime sa ešte? Pokiaľ môžeme?“

„Ak ešte môžeme,“ povedala Hermiona a pozrela na veľké dvere do hlavnej haly, kde sa dialo kto vie čo.

„Keď sme sa dostali takto ďaleko, tak by som šiel ďalej.“ prehlásil Harry.

„Dobre,“ súhlasil Griphook, „potrebujeme, aby Bogrod šoféroval vozík. Ja na to nemám povolenie. Ale nebude tam miesto pre toho čarodejníka.“

Harry nameril prútik na Traversa.

Imperio!

Čarodejník sa otočil a spätne odchádzal do tmavej uličky.

„Čo ho nechávaš robiť?“

„Schovať sa,“ odpovedal Harry a namieril pre zmenu na Bogroda, ktorý pískol a privolal vozík, ktorý k nim prišiel zo tmy. Harry si bol istý, že keď doňho nasadali, počul v hlavnej sieni výkriky. Bogrod si sadol s Griphookom dopredu, Harry, Ron a Hermiona sa tisli v zadnej časti.

Vozík sa s trhnutím rozbehol a nabral rýchlosť. Presvišťali okolo Traversa, ktorý sa schovával do diery v stene, keď sa vozík začal krútiť a zatáčať do labyrintových zatáčok. Stále mierili hlbšie a hlbšie. Cez rachot kolečok Harry nepočul nič iné. Vlasy za ním viali, ako míňali stalaktity a išli stále nižšie, ale stále sa obzeral. Bolo to, ako by za sebou nechali obrovské stopy. Čím viac o tom premýšľal, tím šialenejší mu ich plán pripadal. Prezliecť Hermionu za Bellatrix, vziať so sebou jej prútik, keď Smrťožrúti dobre vedeli, kto jej ho ukradol –

Boli hlbšie, než kedy Harry v Gringgott banke bol. Vozík sa v rýchlosti trochu naklonil a na chvíľu uvideli pred seba. Na sekundu Harry započul Griphooka vykríknuť: „Nie!“, keď sa na nich spustil vodopád. Ale na brzdenie nebol čas: prešli skrz neho. Harry cítil vodu v očiach i ústach, nič nevidel, ani nemohol dýchať. Potom sa vozík hrozivo naklonil, prevrátil sa a každého jedného vyhodil von. Počul, ako sa vozík rozbil o stenu, počul, ako Hermiona niečo kričí a ucítil, akoby ho niečo tlačilo k zemi ako nič, až bezbolestne pristál na kamennej chodbe.

„P-potlačovacie kúzlo,“ prskala Hermiona, keď ju Ron zdvihol na nohy. Na Harryho zdesenie, už ale vôbec nevyzerala ako Bellatrix. Miesto toho tam stála v príliš veľkom habite, premočená, vo svojej obyčajnej podobe. Ron už mal zase ryšavé vlasy a žiadne fúzy. Uvedomili si to, keď sa na seba pozreli a dotkli sa svojej tváre.

„Zlodejova skaza!“ povedal Griphook, keď sa škriabal na nohy a díval sa na vodu na koľajniciach, ktorá ako Harry teraz chápal, nebola obyčajná. „Zmije akékoľvek kúzlo! Vedia, že v banke sú zlodeji, použili ochranné kúzla!“

Videl, ako Hermiona kontroluje, či má stále malý batoh a strčil ruku pod bundu, aby sa uistil, že stále má neviditeľný plášť. Potom sa otočil na Bogroda, ktorý ohromene triasol hlavou.

„Zlodejova skaza zrejme zmyla i kliatbu Imperius.“

„Potrebujeme ho,“ povedal Griphook, „nemôžeme vojsť do trezoru bez škriatka z Gringgott banky. A potrebujeme tiež brinkot!“

Imperio! “ povedal znovu Harry a ozvena zopakovala jeho hlas kamennou chodbou. Opäť pocítil prudký pocit ovládania, ktoré prúdilo z jeho hlavy do prútika. Bogrod sa znovu podriadil jeho vôli. Jeho zmätený výraz sa zmenil na zdvorilo ľahostajný a Ron opätovne zdvihol koženú kabelu s kovovými vecami.

„Harry, myslím, že počujem, ako sem niekto ide!“ ozvala sa Hermiona. Namierila Bellatrixin prútik na vodopád a vykríkla: „Protego! “ Videli, ako ochranné kúzlo prerušilo prúd čarovnej vody, ktorá tiekla do chodby.

„Dobrý nápad,“ povedal Harry, „veď nás, Griphook!“

„Ako sa potom odtiaľto dostaneme?“ spýtal sa Ron, keď sa ponáhľali za škriatkom do tmy. Bogrod za nimi ťažko oddychoval, ako starý pes.

„To budeme riešiť, až na to príde rad,“ odpovedal Harry. Snažil sa počúvať. Mal dojem, že neďaleko počul niečo cinkať. „Ako je to ešte ďaleko, Griphook?“

„Už len kúsok, Harry Potter, už len kúsok...“

A keď zahli za roh, zbadali niečo, na čo bol Harry pripravený, ale čo ho aj tak donútilo okamžite zastaviť.

K zemi bol priamo pred nimi pripútaný obrovský drak a strážil vstup do štyroch či piatich najhlbších trezorov. Dračie šupiny po dlhom väznení v podzemí úplne vybledli a rozstrapkali sa. Oči mal ružové ako mlieko, na oboch zadných nohách mal obrovské putá, z ktorých viedli hrubé reťaze ku gigantickým klincom, zatlčeným hlboko do skaly. Keby roztiahol obrie špicaté krídla stočené k sebe, úplne by zaplnili celú miestnosť. Keď sa na nich otočil svojou príšernou hlavou, zreval takým hlasom, že sa skala zachvela. Otvoril ústa a vyslal na nich plameň, ktorý ich donútil rýchlo utiecť späť do chodby.

„Je napoly slepý,“ vzdychal ťažko Griphook, „ale o to viac strašnejší. Ale aj tak ho vieme ovládať. Vie, čo môže čakať, keď prichádza brinkot. Dajte mi ho.“

Ron mu podal kabelu a škriatok z nej vytiahol malé kovové nástroje. Keď s nimi zatriasol, vydávali ohlušujúce zvuky, ako keď sa kladivom udrie do kovadliny. Griphook im ich rozdal, Bogrod si svoj pokorne prevzal.

„Viete, čo robiť,“ povedal Griphook Harrymu, Ronovi a Hermione. „Až započuje tieto zvuky, bude čakať bolesť, takže ustúpi a Bogrod sa musí rýchlo dotknúť dlaňou trezoru.“

Znovu vyšli za roh. Triasli brinkotom a zvuk sa mnohokrát zosilnene rozliehal po skalnatých stenách, takže Harrymu takmer trhal uši. Drak znovu hrozivo zreval, ale potom ustúpil. Harry videl, ako sa triasol, a keď sa priblížili, zbadal na jeho hlave obrovské jazvy po ranách. Hádal, že draka naučili, aby sa bál rozpálených mečov, keď počul brinkot.

„Povedz mu, aby sa rukou dotkol dverí!“ popohnal Griphook Harryho, ktorý namieril prútik na Bogroda. Starý škriatok ho poslúchol a dlaňou zatlačil na drevo. Dvere do trezoru sa rozplynuli a ukázali vchod ako do jaskyne, ktorý bol od podlahy až do stropu naplnený zlatými mincami, pohármi, strieborným brnením, kožou neznámych tvorov, niektorých s dlhými pichliačmi, iných s krídlami, elixíry v zdobených čašiach a lebkách s korunami.

„Rýchlo, hľadajte!“ vykríkol Harry, keď bleskurýchlo vbehli do trezoru.

Popísal Ronovi a Hermione Bifľomorovej šálku, ale pokiaľ by bol v trezore schovaný iný horcrux, potom nemal tušenie, ako bude vyzerať. Takmer nemal čas na to, aby sa otočil, keď sa za nimi ozvalo ohlušujúce lupnutie. Dvere za nimi sa znovu objavili a zavreli ich vnútri v trezore do úplnej temnoty.

„To nevadí, Bogrod nás potom odtiaľto dostane!“ zakričal Griphook, keď Ron prekvapene vykríkol. „Nemôžete rozsvietiť prútiky? Rýchlo, nemáme moc času!“

Lumos!

Harry posvietil prútikom na trezor. Jeho svetlo sa odrážalo na lesknúcich sa klenotoch. Na jednej poličke uvidel falošný Chrabromilov meč priviazaný radou reťazí. Ron s Hermionou tiež rozsvietili svoje prútiky a skúmali hromadu predmetov ležiacich pred nimi.

„Harry, mohla by toto byť – aargh!“

Hermiona vykríkla bolesťou, Harry sa na ňu otočil s prútikom práve včas, aby zazrel, ako jej z ruky vypadol zdobený pohár. Len čo dopadol na zem, rozmnožil sa do spŕšky pohárov, takže o sekundu neskôr bola podlaha okolo pokrytá rovnakými pohármi, bez toho aby mohli rozpoznať pôvodný.

„Popálil ma!“ bolesťou vykrákla Hermiona a olizovala si popálené prsty.

„Pridali sem Zdvojujúce kliatby a kúzlo Flagrante!“ povedal Griphook. „Čohokoľvek sa dotknete, vás popáli a následne sa rozmnoží. Ale kópie sú bezcenné – a ak sa ich budete stále dotýkať, rozmnožujúce zlato vás zavalí k smrti!“

„Dobre, takže sa ničoho nedotýkajte!“ preniesol Harry zúfalo, ale keď to vyslovil, Ron omylom šliapol na jednu z kópií šálok a s výbuchom sa okamžite objavilo dvadsať ďalších. Ron poskakoval na mieste, časť nohy mal spálenú po dotyku s horúcim kovom.

„Zostaň stáť, nehýb sa!“ povedala Hermiona a podoprela Rona.

„Iba sa obzerajte okolo!“ kričal Harry. „Pamätajte, že tá šálka je malá, zo zlata. Je na nej vyrytý jazvec a má dve uchá – alebo možno či neuvidíte niečo s Bystrohlavským symbolom, orlom – “

Namierili svoje prútiky do každého kúta i štrbiny a opatrne sa otáčali na mieste. Bolo skoro nemožné ničoho sa nedotknúť. Harry spôsobil ohňostroj falošných galeónov, ktoré sa na zemi pridali k falošným pohárom, takže teraz nebolo takmer kam šliapnuť. Zlato okolo vrelo, v trezore bolo horko ako v liahni. Svetlo z Harryho prútika ožiarilo štíty a škriatkovské helmy na poličkách siahajúcim až k stropu. Zdvíhal svetlo vyššie a vyššie, až konečne našiel predmet, kvôli ktorému mu poskočilo srdce a zachvela sa mu ruka.

„Je tamto, tam!“

Ron s Hermionou na ňu namierili svoje prútiky, takže zlatá šálka sa rozžiarila tromi smermi. Šálka, ktorá patrila Helge Bifľomorovej, ktorú vlastnila Hepziba Smithová, ktorej ho ukradol Tom Riddle.

„Ako sa, dopekla, dostaneme tam hore, bez toho aby sme sa niečoho dotkli?“ spýtal sa Ron.

Accio šálka! “ vykríkla Hermiona, ktorá v zúfalstve evidentne zabudla, čo im Griphook vravel v priebehu plánovania.

„Zbytočné, zbytočné,“ zavrčal škriatok.

„Takže čo budeme robiť?“ povedal Harry a pozrel na škriatka. „Ak chceš ten meč Griphook, tak nám budeš musieť pomôcť viac než – počkať! Môžem sa toho dotknúť mečom? Hermiona, podaj mi ho!“

Hermiona zašmátrala vo svojom habite, vybrala malý batoh, chvíľu sa v ňom prehrabávala, až z neho vytiahla žiariaci meč. Harry ho chytil za rubínovú rukoväť a ostrím sa dotkol najbližšej striebornej čaše a tá sa nerozmnožila.

„Keby som mohol nabrať tú šálku na meč – ale ako sa k nemu dostanem?“

Polička, na ktorej šálka ležala, bola mimo dosah i pre Rona, ktorý bol z nich najvyšší. Teplo z očarovaného pokladu narastalo a Harrymu po čele stekal pot, ako sa snažil vymyslieť, ako šálku získať. Zrazu za dverami započul dračí rev a zvuky lomozu a rinčania boli počuť viac a viac.
Teraz boli ozaj v pasci. Von sa mohli dostať len dverami, ku ktorým mierila skupina škriatkov. Harry pozrel na Rona a Hermionu, ktorým sa na tvári zjavila hrôza.

„Hermiona,“ domáhal sa Harry, keď lomoz za dverami narastal, „musím sa dostať tam hore, musíme sa ho zbaviť – “

Zdvihla prútik, namierila ním na Harryho a zašepkala, „Levicorpus.

Harry sa vzniesol pätou do vzduchu a zasiahol strieborné brnenie, z ktorého okamžite vystrelili kópie, ako horiace biele telá a zaplnili už aj tak plný priestor. Ron, Hermiona a oba škriatkovia boli s výkrikmi bolesti zrazený na ďalšie predmety, ktoré sa okamžite namnožili. Boli napoly pochovaný vo zdvíhajúcom sa prílive horiaceho zlata, kričali a snažili sa dostať von, keď Harry prešiel hrotom meča skrz uško Bifľomorskej šálky a nabodol ju na ostrie.

Impervius! “ zakričala Hermiona v snahe brániť seba, Rona i škriatkov pred horiacim kovom.

Ale potom zatiaľ najhroznejší výkrik donútil Harryho, aby sa obzrel. Ron s Hermionou ponorení po pás v zlate sa snažili zachrániť Bogroda, ktorý kĺzal do pokladu. Ale Griphook už zmizol z dohľadu, vyčnievali z neho len špičky prstov.
Harry ich schmatol a zatiahol. Popálený škriatok sa s výkrikmi vynoril.

Liberacorpus! “ skríkol Harry a s Griphookem pristáli na vrúcom zlate a Harrymu sa vyšmykol meč z ruky.

„Chyťte ho!“ zakričal Harry a snažil sa odolať bolesti horiaceho kovu na svojej koži. Griphook mu znova vyliezol na chrbát, odhodlaný vyhnúť sa nadúvajúcej sa mase vrelých červených predmetov. „Kde je meč? Bola na ňom tá šálka!“

Hluk na druhej strane trezoru už bol skoro ohlušujúci – bolo neskoro –
„Tam!“

To Griphook ho zbadal, Griphook sa za ním vrhol a v ten moment bolo Harrymu jasné, že škriatok nikdy nečakal, že by dodržali slovo. Jednou rukou sa pevne držal Harryho vlasou, aby mal istotu, že znovu nespadne do more horiaceho zlata a druhou rukou Griphook schmatol rukoväť meča a držal ho mimo Harryho dosahu.

Maličká zlatá šálka navlečená na ušku vyletela do vzduchu. So škriatkom na chrbte po nej Harry skočil a chytil ju. Hoci cítil, ako mu prepaľuje ruky do mäsa, nepustil ju. Držal ju, keď mu z dlane vyskočilo mnoho ďalších Bifľomorských šálok, ktoré na nich padali. Vchod do trezoru sa znovu otvoril a Harry cítil, ako s Ronom a Hermionou kĺžu na lavíne horiaceho zlata a striebra von do vonkajšej miestnosti.

Harry takmer nevnímal popáleniny na celom tele, ani ďalšie a ďalšie kópie šálky, ktoré naňho padali. Zastrčil ju do vrecka a natiahol sa, aby znovu získal meč, ale Griphook bol preč. V momente, keď bol v bezpečí, zišiel z Harryho ramien, skočil do davu škriatkov okolo a s začal kričať: „Zlodeji! Zlodeji! Pomóc! Zlodeji!“ a mával mečom. Zmizol uprostred postupujúceho davu, ktorý bez slova prijal a v ktorom všetci držali nachystané dýky.

Harry spadol z horiaceho zlata a keď sa vydriapal na nohy, bolo mu jasné, že jediná cesta von, vedie skrz.

Omráčiť! “ zahrmel a Ron s Hermionou sa k nemu pridali.

Iskry červeného svetla vyleteli do davu škriatkov a niektorý z nich popadali na zem. Ďalší ale postupovali k nim a Harry videl, ako spoza rohu vybehlo zopár čarodejníkov.

Uviazaný drak znovu zareval a vlna plameňov preletela cez škriatkov. Čarodejníci sa zvíjali od bolesti a bežali naspäť. Harryho náhle niečo napadlo, inšpirácia alebo možno šialenstvo. Namieril prútik na tlsté okovy, ktoré pútali zviera k podlahe a zakričal:

Relashio!

Okovy s hlasitým úderom povolili.

„Tadiaľto!“ zakričal, stále posielajúc omračujúce kliatby na škriatkov za nimi, a bežal k slepému drakovi.

„Harry – Harry – čo to robíš?“ vykríkla Hermiona.

„Rýchlo, vylez naňho – “

Drak si stále ešte neuvedomil, že je voľný. Harryho chodidlá našli záhyb na jeho zadných nohách a vyšvihol sa na drakov chrbát. Jeho šupiny boli tvrdé ako zo železa. Vôbec sa nezdalo, že by si ho všimol. Natiahol ruku, Hermiona vyskočila k nemu, Ron sa vyšplhal za nimi a o sekundu neskôr si drak uvedomil, že už nie je pripútaný.

S revom o kus ustúpil, Harry sa zabodol do kolien a držal sa šupín tak pevne, ako dokázal. Krídla sa roztvorili, zrazili k zemi vrieskajúcich škriatkov ako kolky a vzniesli sa do vzduchu. Harry, Ron a Hermiona mu ležali na chrbte. Odreli sa o strop, keď sa drak vrhol k ústiu chodby, zatiaľ čo škriatkovia naňho začali hádzať dýky, ktoré sa odrazili od jeho slabín.

„Nikdy sa odtiaľto nedostaneme, je príliš veľký!“ vykríkla Hermiona, ale drak znovu otvoril ústa a vychrlil oheň, ktorý dosiahol až do tunelu, v ktorom sa s hlasitým rámusom zrútili podlahy i stropy. Drak si s obrovskou silou prebojovával cestu von. Harry mal pevne zavreté oči proti teplu a prachu, ohluchnutý z padajúcich kameňov a drakovho revu. Dokázal sa akurát držať jeho chrbta a každú chvíľu čakal, že ho strasie dole. Potom započul Hermionu kričať: „Defodio!“

Pomáhala drakovi zväčšiť chodbu a ničila strop, zatiaľ čo drak sa snažil letieť nahor na vzduch, preč od vrieskajúcich a rinčiacich škriatkov. Harry a Ron ju napodobili ďalšími kúzlami, až sa strop zrútil. Preleteli nad podzemným jazerom a revúce zviera nad nim asi ucítilo priestor a slobodu. Za nimi sa ozýval drakov rev, klapot ostnatého chvostu, rany z hromady kameňov, obrovských padajúcich stalaktitov a rinčanie škriatkov bolo stále tlmenejšie a tlmenejšie, kým pred nimi si drak stále prebíjal cestu chrlením plameňa –

Až konečne, spojením ich kúziel a drakovej brutálnej sily si prebili cestu do mramorovej siene. Škriatkovia i kúzelníci s revom utekali do úkrytu, keď drak konečne získal priestor naplno roztiahnuť krídla. Otočil ostnatú hlavu smerom k chladnému vzduchu, ktorý cítil za bránou a vzniesol sa nahor s Harrym, Ronem i Hermionou na chrbte. Prerazil bronzové dvere, ktoré vyleteli z pántov, vrhol sa do Šikmej uličky a odrazil sa k oblohe.

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Komentáře

Přidat komentář

Přehled komentářů

banka

(ajjka, 21. 5. 2008 16:30)

to je super, že Harry získal tú šálku... je to predsa ďalší horcux!!!

iiii

(uhuhuh, 23. 1. 2008 20:07)

pipik ani nevilovi sa mes neobjavy

................

(boh nezna, 29. 12. 2007 19:43)

to su luzy znicia polovicu banky koli salocke

Nagini

(Ajfonštajberk, 29. 12. 2007 14:59)

Aj ta tam este mec bude. A skuste hadat komu sa objavi.
Harrymu???
-Nie
Nevillovi???
-Ano

Uz sa tesim, ked sa dostanem do tej casti, ked Harry pouzije Cruciatus na Carrowa, ked naplul McGonagallovej do ksichtu.

&horcruxy&

(Ajfonštajberk, 29. 12. 2007 14:56)

Ty si blby alebo co?
Sak ten prsten znicil Chrabromilovym mecom.
A k tej ruke prisiel tak, ze ten prsten bol zakliaty.
Ked si myslis ze Ron medailon znicil bez uhony, tak sa mylis. Preco by sa tam objavili Hermiona a Harry v zlostnejisej podobe a ohovarali ho? Ty si myslis, ze Rona sa to nedotklo? Teraz si moze mysliet, ze Harry s Hermionou sustali niekde v stane uprostred divociny. Aj ked Ron daval dost najavo ze Hermionu MILUJE.

uuuuuu

(rihanna, 29. 12. 2007 10:55)

waw konecne daco napinave a ten skriatok griphook co ich zradil maly zradca

o ničení horcruxov

(ecelor, 28. 12. 2007 23:52)

Ja som len zvedavý, ako mr. D. zničil ten Slizolinov prsteň. Ešte stále neviem, ako prišiel k tej popálenej ruke. Sa čudujem, že Ron zneškodnil ten medailon bez úhony

co ak??

(Lolec, 24. 12. 2007 23:32)

co ak im ten drak pomoze znicit horkusi?? nakoniec by harrymu nahradil hedvigu ne xD

Urcite daco najdu

(???, 12. 12. 2007 21:20)

Urcite daco najdu ved nepoznate harryho rona a hermionu

super napätie

(NEPOVIEM1, 3. 12. 2007 18:29)

konecne nejake napätie konecne

konecne nejake napätie

(kika, 1. 12. 2007 21:43)

husteeeeeeeeeeeeee

o_O

(Naty, 3. 11. 2007 20:34)

ale sak ony sa daju znicit aj dacim inym nie??? harry na nieco pride ako vzdy to je predsa harry:D

A čo meč?

(zuzana93, 17. 9. 2007 21:12)

...čo urobia, ak teraz stratili meč? Majú šálku, ale ako ju zničia?

iné spôsoby

(marko, 9. 9. 2007 14:35)

ale sak su aj ine spôsoby ako znicit horcruxy

smola

(terus, 3. 9. 2007 14:55)

horcrux maju ale mec ne.no proste smola.ale dajak to vymyslia

no .........

(paja, 28. 8. 2007 11:28)

som zvedava ako idu nicit horcruxy ked nemaju mec

hmmmm

(hmamkamk, 21. 8. 2007 12:48)

a mec je v prdeli

WOW

(filip, 18. 8. 2007 21:49)

WOW